Keď sa tak obzerám tým slovenským svetom hudobných menšinových žánrov, neodbytne sa mi v mysli vynárajú úvahy o osamelých bežcoch. Obzvlášť markantné je to najmä

v porovnaní so situáciou v Čechách. Ak tam existuje v každom hudobnom žánri či štýle hneď celá plejáda navzájom si konkurujúcich, ale zároveň aj inšpirujúcich hudobníkov, na Slovensku je to jeden, nanajvýš dvaja vlci - samotári, ktorí sa tvrdohlavo snažia robiť si svoje a s trochou šťastia vari aj preraziť. Čo je, pochopiteľne, snaha nesprávna a obvykle býva aj po zásluhe potrestaná.

Tieto čierne úvahy mi napadajú, keď v ruke držím CD Adriena & Scat - Harmony Of Rain. Asi málokto zo slovenských spevákov začínal s takým razantným nástupom a s takými odporúčaniami ako Adriena Bartošová. Obdivné referencie odborníkov po Vokalíze '88, spoločné vystúpenia s Janou Koubkovou, štvrté miesto v ankete hudobnej kritiky časopisu Melodie ako objav roka 1988 - aké lepšie odporúčania by mohla dostať nová speváčka a skladateľka v jednej osobe? O výsledku, o záujme rozhlasu, televízie či opusu by mohla najlepšie rozprávať sama Adriena Bartošová. To, že po rokoch konečne vydala svoju prvú platňu však nie je záležitosťou zázračného precitnutia doposiaľ spiacich inštitúcií, ale jednoduchého faktu, že platňa vyšla v spoločnom náklade speváčky, producentov z Champagne Avantgarde a Škvrna Records.

Pritom tých viac než 46 minút nahranej hudby predstavuje prameň, po ktorom by mali mnohí redaktori rozhlasu i televízie skočiť s rozbehom. Hneď titulná skladba vykladá karty na stôl a dokazuje, že je možné urobiť hudbu, ktorá je zároveň príjemná a zvukomalebná. Pritom však predstavuje syntézu z ingrediencií najlepšej akosti, akými sú jazz funk alebo rock. Adriena Bartošová, ktorá je zároveň autorkou väčšiny skladieb, priam márnotratne hýri hlasovými farbami. Chvíľami hravosťou pripomenie Kate Bushovú, inokedy tajomnou vyrovnanosťou záhadnú Sade alebo svojou živelnosťou naznačí duchovnú spriaznenosť s Annie Lennoxovou. Zvukovú i melodickú hravosť navyše vynikajúco umocňuje skupina Scat, takže výsledkom je skutočne príjemná hudba pre chvíle pokoja a stíšené svetlo. Samozrejme, že takáto hudba sa dá počúvať aj ako zvuková kulisa.Pozorné počúvanie však umožní naplno vychutnať rôzne aranžérske lahôdky ako napríklad vynikajúcu prácu s gradáciou v skladbe Te-Di, multiplaybackom nahrávané vokály, maršalovské saxofóny, gitary a ďalšie nástroje, ktoré ako kamienky skladajú výslednú mozaiku.

P.S.: Podľa posledného hlasovania kritikov v ankete Cena Melodie 1991 je Adriena Bartošová jednou zo štyroch speváčok nominovaných v kategórii Speváčka roka a skupina Scat v kategórii Skupina roka.

Miloš Janoušek

Hovorí sa, že Adriena Bartošová je prvá dáma slovenského jazzu, ale toto tvrdenie trochu zavádza. Ona ňou síce skutočne je, jej záber je však oveľa širší a veľa Adrieniných aktivít prekračuje jazzové hranice.

Speváčka, skladateľka, aranžérka a príležitostná klávesová hráčka patrí medzi mimoriadne zjavy slovenskej hudby. Je schopná spievať rock, moderný pop, jazzové evergreeny
i experimentálnu hudbu, ktorú si sama skladá. Jej korene sú nielen v Amerike (najmä latinskej), ale aj, napríklad, v Oriente. Adriena si vyskúšala množstvo spoluhráčov, viacero kapiel, pôsobí v divadle.

So Scatom (kde vtedy pôsobil skvelý bratislavský gitarista Juraj Burian) v roku 1991 nahrala veľmi zaujímavý album Harmony Of Rain, ktorý v tomto roku dostal mladšieho
a menšieho súrodenca. Menšieho preto, lebo ide o komorný projekt Adrieny a Martina Breznického, ktorý prispel i autorsky a aranžérsky. Na niekoľko piesní si pozvali hosťujúcich muzikantov (spomeňme ďalšieho "pána gitaristu" Andreja Šebana, trubkára Juraja Lehotského a ďalších). Väčšinu skladieb však nahrali iba alebo hlavne s použitím klávesových nástrojov.

Platňa Blue Afternoon (Jumbo Records, 1993) sa hlási k modernému popu. Jazz to veľmi nie je, ale keby sme chceli túto hudbu vložiť do popového šuplíka, aj odtiaľ by kus trčal.

Adriena vždy vedela balansovať na úzkej lavičke medzi žánrami a práve z tejto krehkej rovnováhy sa rodí tá najzaujímavejšia muzika.

Svojou hudbou obaja autori vyhlasujú vojnu každodennému stresu a zhonu, ktorý je daňou súčasnému životnému štýlu. S platňou, ako je Blue Afternoon, sa skutočne tieto moderné nerváky prežívajú lepšie.

Najviac sa vždy cení originál. A fakt je, že ak chceme niečo z našej dámskej speváckej scény označiť touto nálepkou, prídeme k menu Adriena Bartošová. Jej cesta má za sebou tretí míľnik v podobe ďalšieho CD - Mais que nada (vyd. Opus, 1996), ktoré spĺňa jednak kritériá originality, ale veľmi príjemne vystavanou dramaturgiou a výberom piesní sa zdá byť už v prvých dňoch predaja a vysielania v médiách aj komerčným úspechom.

A to je pri kvalite nahrávky (po všetkých stránkach) príjemné zistenie. Dominantná je latinskoamerická atmosféra (bossa-nova, samba), ktorá je blízka rytmickou krvnou skupinou aj poslucháčovi z nášho regiónu. To je dosť rozhodujúci moment, najmä ak ide (a v tomto prípade je to tak) o zrozumiteľné spracovanie s úspornou a neexhibicionistickou inštrumentáciou. Brilantnú náladu navádza už titulná pieseň Maís Que Nada (autor - Jorge Ben), ktorú Bartošová spieva s očividným potešením a šteklivým gustom, ba až hravo mačacím spôsobom. Je to jasný hit, ktorý sa v závere platne zopakuje s prijateľnou slovenskou textovou variáciou (text Milan Lasica).

Aj ďalšie prevzaté piesne (dvakrát A. C. Jobim a raz Lennon-McCartney) majú originálnu ornamentovanú inštrumentáciu, na čom má hlavnú zásluhu spiritus movens nahrávky, gitarista a skladateľ Juraj Burian (má aj úlohu klávesistu, perkusionistu, speváka, aranžéra, producenta). Zvlášť zaujímavá sa javí adaptácia beatlesovky Come Together, v ktorej eroticky dráždivým poňatím spevu Bartošová napĺňa a dešifruje pôvodnú esenciu textových hračiek Johna Lennona a napriek dĺžke skladby (5'33'') stále poslucháča "má". Pôvodné slovenské pesničky (päťkrát Burian, raz Bartošová) s anglickými textami (zvlášť dobrý Peter Susko) nezaostávajú za adaptáciami, či už je to Peace Of Mind (veľmi pekný klavír Pavla Kvassaya), The Kiss Of Vampire (na swingujúcom základe dobré sólo trúbky), alebo Time (s textom hosťujúceho saxofonistu Shawna T. Loeschera). Nad tým všetkým sa vznáša premenlivý, atmosférický spev Adrieny Bartošovej, ktorá touto vkusnou platňou prináša to, čo sa podarí málokomu. Hudbu pre všetky druhy poslucháčov.

Pavel Malovič

Do jesennej atmosféry na Slovensku pribúda nový hudobný pr íspevok v podaní Adrieny Bartošovej. Jej nový album "Už viem" má všetky atribúty na hodnotenie SKVELÝ.

Z celkového počtu štrnástich piesní, ktoré majú každý svoj osobitý štýl, hudbu, zaujímavý text a spevácky prejav Adrieny Bartošovej, v ktorých sa pohybuje od romantickej balady ("Tvoja", "Už viem") , cez ľahko orientálny nápev ("Dobrého je vžda málo"), ľudový nápev ("Košielôčka moja") až po prvky (nu)jazzu ("Bež, bež"). Vhodne zvolené nástroje, príjemná hudba a zrelé zmysluplné texty robia celý album kompaktný a veľmi pohodový. Žiadne násilné hudobné experimenty, ale vyrovnaná hladina všetkého vo vhodnom pomere.

Bonusové (cudzojazyčné) tracky sú tiež lahôdkou, ak by ste ich počuli bez vedomia, že sa jedná o slovenskú speváčku, ťažko by ste hádali o koho ide. Mladé speváčky určite nemajú tak vypracovaný hlas a nevedia precítiť spievanú melódiu a text ako práve Adriena.

Celý album je zameraný na širší poslucháčsky okruh a nielen na veľký počet priaznivcov, a pevne verím, že bude veľmi príjemným počúvaním pre všetkých.

(ms)

Hudobníčka Adriena Bartošová vždy koketovala s jazzom! Ešte v časoch, keď žil a pracoval Laco Gerhardt. Ale až teraz pripravila album s názvom Softly, ktorý je najjazzovejší zo všetkých! Obsahujue 12 piesní, kde nechýbajú jej srdcu milé: Somebody Loves Me od Georga Gershwina alebo Cole Porterovu Night And Day, či Angel Eyes Matta Dennisa, Lullaby of Birdland Georga Shearinga, alebo Softly as a morning sunrise Sigmunda Romberga. Ale na albume nechýbajú ani štyri pôvodné slovenské pesničky, pod ktoré sa autorsky podpísala práve Adriena ako skladateľka. Medzi textármi nechýbajú mená ako Peter Uličný a Maja Kadlečíková a pieseň Ak si mysliš, že si myslím je dokonca nielen prvým oficiálnym singlom z albumu, ale i manželskou spoluprácou (s manželom Štefanom Bučkom napísala Adriena text).

Na albume spolupracuje plejáda slovenských jazzmanov! Medzi klaviristami sú to: Gabo Jonáš, Ľuboš Šrámek, Martin Breznický, Peter Prieložník a Tomáš Gajlík. Z ďalších spomeniem aspoň: Juraj Burian, Martin Valihora, Martin Gašpar, Martin Ďurdina, Sisa Michalidesová, Juraj Kalász, Karol Lago a iní. Ak chcela Adriena vzbudiť u poslucháča pri počúvaní pohodu a radosť a pri oddychovaní sa temperamentne zabaviť - tak sa jej to podarilo dokonale! A verím, že tomu bude tak i po rokoch! Album Softly vrelo odporúčam!

Patrick Španko